Celý tento môj príbeh začal cca pred tromi rokmi keď som mal 20 rokov. Presťahoval som sa kôli štúdiu do Londýna a ako to už býva, snažil som sa hľadať si nových kamarátov a aj priateľa na Grindri.

Predtým ako som prišiel do UK som už mal zopár skúseností s pásom cudnosti, ale len so "samozamykaním". Ako to ale už chodí akosi som len vysedával doma a keď sa muž nudí, masturbuje. Tak som bežne denne masturboval v priemere 3x a aj pomimo toho som bol veľmi nadržaný.

Samozrejme som si začal vytvárať fantázie, sledoval som kopu Tumblr blogov na tému cudnosti, oroctva, bondage atď.

Jedného dňa som na Grindri objavil profil mladého muža cca v mojom veku, môj typ a navyše mal na fotke oblek. Áno, obleky na mužoch sú strašne vzrušujúce.  Názov profilu bol: DOM, a v popisku mal napísané, že hľadá človeka na vzťah najmä obohatený o BDSM. Samozrejme večne vzrušený ja som sa  mu rozhodol napísať s tým, že viem aký je Grindr a že na 90 percent sa odpovede aj tak nedočkám.

Mýlil som sa. Hneď začiatku sa ma začal pýtať na moje preferencie a skúsenosti. Samozrejme som pravdivo odpovedal a dozvedel som sa, že som správny kandidát na vzťah.

Pamätám si, že v ten deň, kedy sme si začali písať som trávil so spolužiakmi pozeraním filmu. Asi v polovici mi prišla správa, že ak som naozaj tak submisívny ako vravím, tak mám 2 minúty na to aby som mu poslal fotky ako kľačím. Samozrejme mi bolo blbé len tak odísť, tak som si musel pred kamarátmi vymyslieť kam tak narýchlo idem a do dvoch minút som naozaj poslal dôkaz. Môj "Sir" bol spokojný ale nariadil mi okamžitý skype hovor. V tej chvíli som bol už strašne vzrušený a keďže som nikdy nič také nezažil, vzrušenie z toho, že neviem čo čakať bolo o to väčšie.

Skype hovor začal. Ja som mal webkameru zapnutú, on nie. Počul som ho prvý krát rozprávať a jeho prvý rozkaz bol: "Na kolená!" Celý hovor som teda prekľačal. Pýtal sa ma na rôzne otázky až prišlo k tomu, že sa ma spýtal či do toho nazaj chcem ísť, lebo potom už nebude cesty späť. Prišlo mi to divné a pomyslel som si, že samozrejme, poznáme sa pol dňa a nebude cesty späť. Hahaha. Vzrušený celou situáciou som teda povedal áno a na to mi prišli do chatu linky s rôznymi odkazmi na produkty, ktoré som mal do nášho prvého stretnutia nakúpiť. Presnejšie to bol pás cudnosti, roubík s postrojom okolo celej hlavy a putá. Hovor sa skončil a mne nezostávalo nič iné ako nakúiť požadované produkty. Áno, mohol som povedať nie, ale vravel som si, že podobná skúsenosť už nemusí nikdy prísť. S postrojom a putami som problém nemal, ale naozaj som si nevedel predstaviť, že by som ja mal nosiť pás cudnosti bez prístupu ku kľúčom. Táto predstava sa mala ale o pár dní zmeniť.

Ak chcete pokračovanie môjho príbehu, dajte mi vedieť. 3 roky života s mojím "Sir"om (v skovenskom preklade to znie vtipne) stoja občas za to