Téma: V sluzbach Pani N
S Pani N som sa zoznamil, ako inak na internete. V jej skupine sme boli prihlaseny viaceri subici, ktori na web kamere posluchali pokyny. Nedovolila nam ani jednemu sa vystriekat, ale v style ako pisala, sa mi velmi zapacila. BDSM sa mi paci uz od malicka. Ked sme boli na exkurzii v muciarni na hrade, velmi ma to vzrusilo. A to som ako dieta este netusil o onanii. Hold, nebol internet. Netusil som, preco sa moj penis zrazu sprava inak, preco stvrdol. To iste sa dialo, ked som videl obrazky nahych umucenych "carodejnic". Bolo mi ich luto, ale na druhej strane ma to velmi vzrusovalo. Ako som dospieval, dozvedel som sa o BDSM viac a aj moje hranice, co by som bol ochotny podstupit sa posuvali. Ako bolo v minulosti pre mna nepredstavitelne, aby som si nehonil, postupne, coraz viac ma lakala predstava darovat svoj penis Madam. Aby ho mala uplne vo svojej moci a len Ona rozhodovala o nom. Ako som uz spominal, spoznal som na Pani N. Boli akurat Vianocne sviatky. Po prvej lekcii som dufal, ze sa budem moct zucastnit dalsej, ze Pani N sa znovu prihlasi. To sa aj stalo a kedze bola so mnou spokojna, navrhla mi lekciu na skype. Velmi ma to potesilo. Napisal som a dockal som sa aj odpovedi. Na moje dalsie velke potesenie, sa Pani N rozhodla, ze tento rok bude iba ona rozhodovat o tom kedy a ako sa mozem urobit. Vybrala pre mna pas cudnosti a kuklu. Tiez ma informovala, ze na lekciach budu dvaja divaci. Nie som exibicionista, najradsej mam v takychto situaciach sukromie, ale samozrejme, ze vykonam to, co sa paci Pani N. A vcera bol den, kedy ma Pani N zamkla do pasu cudnosti. Pre technicke problemi, to bolo bez divakov. Ale vystriekal som sa po jedenastich dnoch celibatu (tak dlho som nevydrzal nikdy, odkedy o onanii viem) a mam odvtedy penis stale zavrety v klietke. Velmi mi pomohli rady, ktore som tu cital. Ranna erekcia bola dost bolestiva, musel som si varlata schladit v studenej vode a potom som ich potrel olejom. Predsa len, ked navru su dost stlacane tou plastickou castou, ktora obopina penis a kruzkom. Ale po case sa trochu zmensili a dalo sa normalne chodit a niekedy som to uz ani moc nevnimal. Samozrejme, ze ked som bol vonku v obchode, boli predstavy ako sa mi kazdy diva do rozkroku, ale to viem, ze som si vytvaral len v hlave. A ze bude chciet len cas si na to zvyknut a brat to ako normalnu sucast svojho zivota.