Oliver bol študentom na prestížnom gymnáziu, kde dosahoval skvelé výsledky. Do budúcnosti mal veľké plány a podal si prihlášku na anglický Oxford. Nepochádzal z chudobnej rodiny, ale bez štipendia, by si štúdium na takejto drahej škole nemohol dovoliť. Preto potreboval mať na vysvedčení samé jednotky, na čom usilovne pracoval. Pri väčšine predmetov to nebol problém, starosti mu robila len slovenčina. Z poslednej písomky potreboval dostať jednotku, inak mu na vysvedčení reálne hrozila dvojka a sen o Oxforde, by sa mu rozplynul. Na písomku sa poctivo učil, dával do toho všetko, ale nestačilo to.
Rozhodol sa však nevzdať a po hodine sa pristavil pri svojej učiteľke. Vysvetlil jej svoju pozíciu a ona sa rozhodla, že mu dá ešte jednu šancu. Povedala mu, aby sa za ňou dostavil po vyučovaní v jej kabinete. Aby som našu pani slovenčinárku predstavil. Volá sa Sára, má 35 rokov a strednú postavu. Nebola to vyslovene modelka, ale stále bola považovaná za pomerne sexi ženu. Prsia mala skôr menšie, veľkosti košíčkov B. Na hodinách sa väčšinou správala celkom milo a bola veľmi ústretová.
Oliver po poslednej hodine prichádza nervózne k dverám kabinetu a zaklope na nich. S poza dverí sa ozve známy hlas pani učiteľky: ,,Ďalej!‘‘ Oliver vkročil dovnútra. ,,Ahoj, kľudne sa posaď, už som ťa čakala.‘‘ Oliver si sadne do kresla oproti nej. ,,Dlho som rozmýšľala o tvojej situácii a určite ti nechcem komplikovať život, kvôli jednej zlej známke. Preto som pripravená na kompromis.‘‘
,,To je úžasné, o nič viac nežiadam pani učiteľka!‘‘ odvetil Oliver. ,,Neprerušuj ma, ešte som neskončila! Rýchlo ho utla Sára. ,,To, čo ti ponúkam nebude úplne štandardné a chcem, aby si si to dobre rozmyslel! Na škole možno pôsobím milo, pravda je však taká, že v súkromnom živote mám rada veci pod kontrolou a som veľmi prísna! Ak chceš mať na vysvedčení jednotku, toto je moja jediná ponuka. Tvojou vstupenkou k Oxfordu je 50 dní tvojho času. Prvých 50 dní prázdnin budeš bývať u mňa a budeš mi po ruke na všetko, čo budem chcieť. Upozorňujem ťa, že to nebude ľahké, budeš mať na starosti všetky domáce práce, ale budeš sa musieť starať aj o moje blaho, čo bude zahrňovať aj sexuálne aktivity. Ak moju ponuku prijmeš, už nie je cesty späť. Ďalšie detaily a pravidlá dostaneš v deň príchodu, ku mne domov.‘‘
Oliver neveril vlastným ušiam. Nikdy by si nepomyslel, čo sa v jeho učiteľke skrýva. Jeho mozog pracoval na 300%, na jednej strane ho takáto predstava úplne desila, na strane druhej, akú inú mal možnosť? Ak si chcel splniť svoj sen, tú známku potreboval a toto bola jediná cesta. Pristihol sa aj pri myšlienke, že by to mohlo byť nakoniec aj celkom prijemné. Bol to celkom pohľadný chlapec, ale vždy bol k dievčatám veľmi ostýchavý a preto bol stále panic. Nakoniec odpovedal: ,,Vašu ponuku prijímam pani učiteľka.‘‘ Sára sa spokojne usmeje a odvetí: ,,Odteraz som pre teba Madam Sára.‘‘
Oliver strávil zvyšok školského roka v nervóznom očakávaní. Každý pohľad na pani učiteľku Sáru na hodinách slovenčiny mu pripomínal dohodu, ktorú uzavreli. Jej milý úsmev a profesionálne správanie na verejnosti boli v ostrom kontraste s tým, čo mu naznačila v súkromí. Keď sa skončil školský rok a na vysvedčení svietila vytúžená jednotka zo slovenčiny, Oliver cítil zmiešané pocity – radosť z dosiahnutého cieľa, ale aj úzkosť z toho, čo ho čaká. Prázdniny, ktoré mali byť časom oddychu, sa preňho mali stať niečím úplne iným.
Prvý deň prázdnin sa Oliver zobudil skoro ráno. Sára mu poslala správu s adresou a jasným pokynom: „Buď u mňa presne o 9:00. Meškanie nebude tolerované.“ Sbalil si základné veci do batohu – oblečenie, hygienické potreby a pár kníh, hoci tušil, že na čítanie asi nebude veľa času. Cesta k jej domu bola krátka, no každým krokom cítil, ako mu srdce bije rýchlejšie. Sára bývala na okraji mesta, v modernom dome s veľkými oknami a upravenou záhradou. Vyzeralo to idylicky, no Oliver vedel, že za fasádou sa skrýva čosi, čo ešte úplne nechápal.
Zaklopal na dvere presne o deviatej. Dvere sa otvorili a tam stála Sára – Madam Sára, ako si teraz želala byť oslovovaná. Mala na sebe elegantné čierne šaty, ktoré zvýrazňovali jej postavu, a vlasy zopnuté do prísneho drdolu. Jej pohľad bol pevný, no kútiky úst sa jemne zdvihli do úsmevu. „Presný. To je dobrý začiatok,“ povedala a gestom ho pozvala dnu.
Dom bol priestranný, moderne zariadený, no cítil sa chladne. Sára ho zaviedla do obývačky, kde na stole ležala zmluva – napísaná rukou, no úhľadne a s jasnou štruktúrou. „Sadni si,“ prikázala a posadila sa oproti nemu. „Predtým, než začneme, si prejdeme pravidlá. Chcem, aby bolo všetko jasné. Rozumieš?“
Oliver prikývol, hrdlo mal suché. „Áno, Madam Sára.“
„Dobre,“ pokračovala a vzala zmluvu do ruky. „Počúvaj pozorne. Toto sú pravidlá na nasledujúcich 50 dní:
1. Poslušnosť: Budeš plniť každý môj pokyn bez otázok a bez váhania. Ak niečo nevieš alebo nerozumieš, zdvorilo požiadaš o vysvetlenie.
2. Denné povinnosti: Každý deň budeš zodpovedný za domáce práce – upratovanie, varenie, pranie, starostlivosť o záhradu. Zoznam úloh ti dám každé ráno.
3. Osobná starostlivosť: Budeš sa starať o moje pohodlie. To zahŕňa masáže, prípravu kúpeľa, a áno, aj intímne služby, ak si ich budem želať. Všetko bude prebiehať podľa mojich pravidiel.
4. Dôvernosť: Nič, čo sa tu odohrá, sa nedostane von. Nikdy o tom nebudeš hovoriť s nikým, ani po skončení týchto 50 dní.
5. Rešpekt: Budeš ma oslovovať výlučne ako Madam Sára. Žiadne familiárnosti, žiadne odchýlky.
6. Tresty a odmeny: Ak ma sklameš, budú nasledovať tresty – môžu byť fyzické alebo psychické, no nikdy neprekročia hranice tvojho bezpečia. Ak ma potešíš, môžem ti udeliť odmeny, napríklad čas na oddych alebo iné privilégiá.
7. Tvoj čas: Počas týchto 50 dní patríš mne. Žiadne návštevy priateľov, žiadne odchody bez môjho súhlasu. Tvoj telefón bude pod mojou kontrolou, hoci ti dovolím občasné kontaktovanie rodiny, aby si ich uistil, že si v poriadku.“
8. Počas celého času pobytu na sebe budeš mať pás cudnosti, tvoj penis teraz patrí mne a len ja rozhodnem, čo s ním bude.
9. Hovoriť budeš, iba keď budeš vyzvaný
10. Počas celého svojho pobytu budeš nahý, pokiaľ nepoviem inak.
11. Ja rozhodujem o tom, kedy môžeš spať, kedy môžeš jesť a dokonca, kedy budeš môcť ísť na toaletu.
Oliver prehltol. Mozog mu stále víril, no vedel, že už niet cesty späť. „Rozumiem, Madam Sára. Súhlasím.“
„Výborne,“ povedala a podala mu pero. „Podpíš tu.“ Oliver sa rukou, ktorá sa mu jemne triasla, podpísal na zmluvu. Sára si dokument spokojne prezrela a odložila ho. „Dobre, Oliver. Teraz si môj. Začneme tým, že ti ukážem, kde budeš spať.
Zaviedlo ho hore, hneď vedľa svojej spálne, aby bol po ruke, keď od neho bude v noci niečo chcieť. Izba bola zariadená minimalisticky, bola malá. Okrem postele, tam bol len malý písací stôl a malé okno s výhľadom do záhrady. Potom mu ukázala aj zvyšok domu a vysvetlila mu jeho každodenné povinnosti.
,,Teraz ti nasadím pás cudnosti, aby si sa so sebou nemohol hrať! Vyzleč sa donaha, veci aj tak potrebovať už nebudeš, ako som ti už vysvetlila.‘‘ Oliver urobil, ako mu prikázala, nechcel ju hneď v prvý deň naštvať. ,,Pekný penis, ale nepredpokladám, že sa s ním niekedy zahrám, to by si musel byť extrémne poslušný, zatiaľ si však bohato vystačím s tvojim jazykom.‘‘ Následne mu skúsenými pohybmi nasadila pás cudnosti, uzamkla ho a kľúč si zavesila na krk, aby tak korunovala svoju nadvládu nad jej novým otrokom. ,, Hneď si krajší‘‘ dodala posmešne. ,,Tvojou úlohou teraz bude upratať celý dom. Máš na to 3 hodiny a potom si všetko skontrolujem. Za každú nedokonalosť budeš prísne potrestaný.‘‘ Oliver sa zmohol iba na strohú odpoveď: ,,Ako si želáte Madam.‘‘
Tri hodiny na upratanie celého domu – kuchyne, obývačky, kúpeľne, pracovne a dokonca aj chodby – boli náročnou úlohou, no vedel, že nemá na výber. Pracoval systematicky, utieral prach, vysával, leštil povrchy, snažil sa dbať na každý detail, ktorý mu Sára predtým vytkla. Napriek únave sa snažil byť čo najprecíznejší, no čas tlačil a dom bol veľký.
Keď odbilo presne šesť hodín, Sára sa vrátila. Stála vo dverách obývačky, ruky založené na hrudi, a pozorovala ho, ako dokončuje posledné utieranie sklenenej vitríny. „Hotovo?“ opýtala sa chladne, no v jej hlase bolo čosi, čo naznačovalo, že už má pripravený verdikt.
„Áno, Madam Sára,“ odpovedal Oliver, snažiac sa znieť sebavedome, hoci cítil, ako mu srdce búši.
„Uvidíme,“ odvetila a začala svoju inšpekciu. Prechádzala po dome pomaly, akoby si vychutnávala každý moment. Jej prsty prechádzali po povrchoch, kontrolovala rohy, sklá, dokonca aj miesta, na ktoré by Oliver v zhone ani nepomyslel. Po chvíli zastala v kuchyni a zdvihla obočie. „Oliver,“ začala prísne, „čo je toto?“ Ukázala na malú, sotva viditeľnú škvrnu na nerezovom dreze. „A tu?“ pokračovala, ukazujúc na prach, ktorý sa zachytil na vrchu obrazového rámu v obývačke. „A toto?“ dodala, keď našla špinavý kútik pod schodmi.
Oliver cítil, ako sa mu žalúdok sťahuje. „Prepáčte, Madam Sára, snažil som sa—“
„Snažil?“ prerušila ho ostro. „Snaha nestačí, Oliver. Povedala som ti, že očakávam dokonalosť. A toto,“ mávla rukou po dome, „dokonalé nie je.“ Vzala ho za rameno a viedla ho do svojej pracovne, kde na stole ležala dlhá, tenká rakoska. Jej pohľad bol teraz chladný, no v očiach sa jej zračila akási zvláštna spokojnosť. „Povedala som ti, že za každú nedokonalosť bude trest. Našla som tri chyby. Za každú desať rán. Spolu tridsať. Rozumieš?“
Oliver preglgol. „Áno, Madam Sára,“ povedal ticho, hoci jeho hlas sa triasol.
„Opri sa o stôl, ruky na okraj,“ prikázala. Oliver poslúchol, cítiac, ako mu adrenalín prúdi žilami. Stôl bol studený pod jeho dlaňami a pás cudnosti ho nepríjemne tlačil, no snažil sa sústrediť. Sára vzala rakosku do ruky, jej pohyby boli plynulé a isté, akoby to robila už mnohokrát. „Počítaj každú ranu nahlas,“ dodala. „A ďakuj mi po každej jednej.“
Prvá rana dopadla na jeho chrbát s ostrým švihnutím. Bolesť ho prekvapila – nebola neznesiteľná, no pálila ako oheň. „Jeden,“ povedal trasľavým hlasom. „Ďakujem, Madam Sára.“
„Hlasnejšie,“ opravila ho prísne. Druhá rana prišla rýchlo, tentoraz o niečo tvrdšia. „Dva,“ povedal hlasnejšie, „ďakujem, Madam Sára.“ Bolesť sa začala hromadiť, každá rana zanechávala na jeho koži pálčivú stopu, no Sára pokračovala s presnosťou metronómu. Oliver cítil, ako sa mu pot zráža na čele, no snažil sa držať postoj a počítať. „Tri... ďakujem, Madam Sára.“ „Štyri... ďakujem, Madam Sára.“
Pri desiatej rane už cítil, ako mu slzy štípu v očiach, no zubami zaťatými pevne držal emócie na uzde. Sára si to všimla a na chvíľu zastavila. „Si statočný, Oliver,“ povedala ticho, no jej tón nezmäkol. „Ale ešte nie sme hotoví.“ Pokračovala ďalej, každá rana bola presne mierená, nikdy nie príliš krutá, no dostatočne intenzívna, aby mu pripomenula, kto má kontrolu. Pri dvadsiatej rane už Oliver cítil, ako mu chrbát pulzuje, no stále počítal, jeho hlas teraz slabší, no odhodlaný. „Dvadsať... ďakujem, Madam Sára.“
Keď dopadla posledná, tridsiata rana, Oliver bol vyčerpaný. „Tridsať,“ vydýchol, „ďakujem, Madam Sára.“ Sára odložila rakosku na stôl a priblížila sa k nemu. Jemne mu prešla prstami po začervenanom chrbte, čo ho prinútilo zasyčať. „Dobre si to zvládol,“ povedala, jej hlas teraz o niečo mäkší. „Naučíš sa, Oliver. A nabudúce budeš vedieť, že očakávam viac. Teraz mi poďakuj.“
„Áno, Madam Sára,“ odpovedal, stále opretý o stôl, cítiac, ako mu srdce bije ako zvon. Celý ubolený sa zahol k nohám svojej učiteľky a pobozkal jej obe nohy.
„Teraz si oddýchni desať minút,“ pokračovala. „Potom mi pripravíš večeru. A ak sa polepšíš, možno ti dovolím dnes večer trochu pohodlia.“ Otočila sa a odišla z pracovne, nechajúc ho samého s jeho myšlienkami.
Oliver sa pomaly narovnal, chrbát ho pálil, no v jeho mysli sa miešali protichodné pocity – poníženie, strach, no zároveň zvláštna túžba dokázať, že to zvládne. Vedel, že tieto dni budú skúškou nielen jeho poslušnosti, ale aj jeho odhodlania. Oxford bol stále na dosah, no cena, ktorú zaň platil, bola vyššia, než si kedy predstavoval.