Úraz

Táto poviedka je riadny hardcore, ale už veľmi dlho vo mne driemala myšlienka vytvoriť čosi podobné. Ak sa bude páčiť, verím, žeby z toho mohla vzniknúť pekná séria

  Život prináša rôzne situácie. Niekedy aj také, ktorým ťažko veriť. S Petrou sme sa milovali a bol som jeden z tých šťastných chlapov, ktorí mali za partnerku jednu z dvoch krásnych sestier  V podstate si boli Petra a Monika veľmi podobné. Dve vysoké blondínky s výraznými očami, vysokou postavou a neuveriteľne súmernými krivkami.

  Na korčuliach som stál 100x a veľa vecí robil podvedome aj v ten skoro letný podvečer. Prechodová rampa pri hlavnej ceste bola síce pomerne úzka, ale človek sa rokmi naučil, že pri dobrej pozornosti sa vždy dá prejsť úsek hlavnej cesty aj bez spomalenia. Akurát, že teraz sa to akosi nepodarilo. V poslednej chvíli som nevybral jej pravú časť a korčuľou zavadil o betónový múrik. Dvojité salto nd zemou by bolo ešte OK, ak by nenasledovala kvalitná šnúra rovno na cestný asfalt. Čo sa dialo prvú minútu potom si ani nepamätám pretože som proste odpadol. Až dodatočne mi Peťa povedala, že si najprv myslela, že do mňa narazilo snáď auto podľa toho hluku pri páde.

  Vyšetrenie v nemocnici dopadlo katastrofálne. Zlomená sánka, obe ruky a natrhnuté perineum. Liečba? Mimimálne mesiac až dva!

  Lekárka to zhodnotila pomerne monotónne: ,,Stále ste mali obrovské šťastie pán X“, začala, ,,mohlo to skončiť aj otrasom mozgu“.

  Potom sa obrátila na Peťu - ,,sánka a ruky sú čisto o pokoji, horšie je to perienum“, začala trochu záhadne.
  Peťa sa trochu vystrašila.

  ,,Budete musieť byť veľmi trpezlivý, najmä priateľ“, pokračovala, - ,,je tam veľký opuch a celkovo to natrhnutie sa musí ošetrovať opatrne. Samozrejme, prostatu nezaujíma nejaké zranenie a ďalej všetko produkuje. A tu nastáva problém. Nové šťavy začnú na opuch tlačiť a budú to ešte zhoršovať. Za normálnych okolností by ste mu vedela pomôcť....veď viete“, spravila dramatickú pauzu a žmurkla na Peťu a pozrela aj na mňa.

  ,,Najdôležitejšie pre liečbu je správne a pravidelné vykonávanie procedúry, ktorú vám musím poriadne vysvetliť. Kľúčové ale je, že priateľ detaily o nej nesmie vedieť dopredu. Mohlo by to mať negatívny vplyv na výsledok.
Po týchto slovách ma oblial znova studený pot.

  ,,Bolo by lepšie ak by ste prišla zajtra sama na inštruktáž, pre úspešnú procedúru je nevyhnutné, aby priateľ detaily nepoznal a naozaj tam bol moment prekvapenia“, dokončila.

  Po týždni som bol doma, ale bolo nereálne byť v tomto stave sám. Poviete si – Peťa. Nebolo to ale také jednoduché. Peťa mala práve rozbehnutú sľubnú prácu až v Prahe a domov chodievala iba raz za 2 týždne aj to nie vždy. Monika na druhej strane bola priamo z nášho mesta. Ten nápad sme rozoberali 4 dni a z každej strany nám prišiel bizarný. Nevedel som ti to predstaviť, ale Peťa si zas nevedela predsatviť, že u nás bude úplne cudzia žena, čo i len sestrička.

  ,,Monika súhlasila. Zajtra ideme spolu k lekárke, aby nám ukazála procedúru“, začul som pri nedeľnom obede a oblial ma studený pot.

  ,,Peti...ja neviem“, vyjachtal som nakoniec.

  Zatvárila sa dosť nespokojne: ,,Lukáš, už sme to prebrali! Takú prácu ako teraz nemusím už nikdy zohnať a Monča sa zachovala úplne úžasne. Pôvodne chcela ísť na dovolenku na Malorku s Ivanom, ale tieto dva týžde obetuje pre nás a Ivan ide nakoniec sám. Musíš sa proste vzmužiť!“ dokončila rázne. Ťažko sa na to dalo odpovedať.

  V pondelok od rána som bol ako na ihlách. Peťa odišla po Moniku a nevracali sa už druhú hodinu. Prišli napokon o 10.20

  Sedel som v kuchyni. Najprv vošla Monika - ,,ahoj“ – pozdravila.

  ,,Ahoj“ – odvetil som.

  Hoci bolo 2.7., mala na sebe bielu blúzku na ramienka, rifle a dokonca aj ponožky. Jej postava, ale stále vynikla. Vždy pôsobila takým šibalským a zároveň veľmi záhadným dojmom. Často používala sarkazmus a dokázala ním odzbrojiť nielen mňa, ale mužov všeobecne. Proste, vedela ako vyzerá a čo vyžaruje a pracovala s tým tak, že chlapi všeobecne z nej boli namäko. Mala tú úroveň krásy, ktorá za každých okolností vyžaruje brutálne libido a sexepíl. A veľmi intenzívne oči.

  ,,Hlavne...ďakujem!“, nevedel som ako inak zhodnotiť na čo sa podujala.

  ,,Ta...ešte neďakuj“, povedala napokon po chvíli keď si sadla s miernym záhadným pohľadom a úsmevom.

  Bol som trochu v rozpakoch čo hneď spozorovala.

  ,,Ale nie...srandujem“, odvetila teraz už s pobaveným úsmevom.

  Peťa sa pobalila a Monika si zatiaľ spravila kávu.

  ,,Tak sa majte a držte sa“, rozlúčila sa s nami Peťa o 11.00

  Vonku už bolo snáď 30 stupňov a v byte ešte horšie.

  ,,Počuj“, začala keď sa vrátila do kuchyne, ,,je pravda že včera si mal posledný blokátor?“

  Blokátor bol liek, ktorý som užíval tesne po úraze a ktorý v podstate umelo tlmil libido a tvrobu nových spermií, aby sa pri tom opuchu tak nemnožili. Samozrejme to ale bolo neprirodzené a ak by som to btal dlhšie, mohlo by to mať vplyv na plodnosť. Nedeľa bola maximum.

  ,,Áno“, odvetil som. ,,Prečo?“.

  ,,No...ja nechcem zle, ale máte tu katastrofálne horúco. Mohla by som si požičať nejaké voľnejšie tričko a kraťasy od Peti?“

  Trochu m to zaskočilo ale prišlo mi to dosť logické. ,,Jasné“, odvetil som.

  ,,Ďakujem...a rada by som s dala dole aj ponožky“, pokračovala.

  To ma  zaskočilo viac. Ja a chodidlá, to je nerozlučná dvojica ale neviem či si to niekedy Monika všimla.

  ,,Dobre“, odvetil som a snažil sa zakryť rozpaky.

  ,,OK“, odvetila a podišla ku mne - ,,poď mi  ukázať, ktoré môžem a kde ich má“.

  Prešli sme do spálne k šatníku.

  ,,Tak ktoré?“, spýtala sa po chvíli.

  ,,To je jedno“, odvetil som.

  ,,Vôbec nie. Sú Petine a ty ako jej priateľ musíš vedieť“, vyzvala ma.

Nakoniec som zvolil jednoduché biele tričko a modré kraťasy.

  ,,Dobre...choď si do obývačky zapnúť telku“, nasmerovala ma vonku.

  Prišla asi za 5 minút.

  ,,Aha...visíš, stále zabúdam, že sám to nevieš“, usmiala sa na d faktom, že telku som si zo zlomenými rukami mohol zapnúť len ťažko a tak som tam sedel potichu.

  Nedalo mi. Samozrejme že som sa dostal pohľadom k nohám. Peťa zvykla nosiť v lete šľapky, Monika ostala po prezlečení naboso.

  Zapla mi telku a odišla variť obed.

  ,,Obed“ – ozvalo sa o 12.20. Vstal som a prešiel do kuchyne.

  Na stole čakala porcia slepačej polievky a granadír.

  ,,Prepáč...som ako automat, nabudúce sa už spýtam čo máš rád“ – povedala.

  ,,To je v pohode“ – odvetil som a sadol si.

  Bolo to neuveriteľne bizarné. Prvykrát v živote snáď od batoľata ma išiel niekto kŕmiť. Podišla ku mne zozadu a stoličku zasunula až na hranu stola. Prešla na opačnú stranu, sadla si a prisunula sa podobne aj ona zo svojej strany. Zobrala lyžičku a nabrala prvú porciu polievky.

  ,,Tak...otvor ústa“ – povedala a začala lyžičku približovať k mojej puse. Napokon ju vložila dnu.

  ,,Au...hoguce“, vyprskol som prekvapene keď sa obsah lyžice vlial do mojich úst a vriacu polievku som vypŕskol na stôl.
  ,,Bože...prepáč...ta čo som až tak zohriala...popálilo Ťa?“ – sama bola prekvapená.
  ,,Budeš si fúkať“, povedala keď zase zamiešala polievku. Nabrala novú lyžicu a priblížila opatrne k ústam.
  ,,No...fúkni si“ – vyzvala ma a ja som jemne fúkal na lyžicu. Vložila ju dnu.
  ,,OK?“ – overovala.
  ,,Hej“, povedal som spokojne. AJ tak to ale bol ďalší boj. Načasovanie lyžice inou nie vašou rukou je nedokonalé a tak sa zopár krát stalo že po vložení do úst sa časť lyžice vyliala aj tak na stôl a dokonca mne na tričko. Rovaká situácia sa opakovala s granadírom a tak som na záver bol umastený ako 2 ročné decko.
  ,,Ty vyzeráš“, zhodnotila nakoniec - ,,dúfam, že sa to do budúcna zlepší.....nemáte prasiatko“, dokončila.
Zobrala kuchynské pomitko - ,,ukáž“, povedala a začala mi utierať zamastené ústa.
  ,,Poď...prezlečieme tričko“, zobrala ma zase do spálne.
  Aj to bol boj. Ruky boli veľmi nehybné a zdvihla mi ich iba s veľkou námahou. Tvár mi krivila bolesť. Napokon sme to ale po 10 minútach zvládli a mal som čisté tričko.

  Káva za obedom bol asi omyl lebo od 15.20 som si uvedomil že mi treba neuveriteľne močiť. Bola to agónia. Vôbec ma to dovtedy nenapadlo a nevedel som ako to spravíme. Bojoval som. Hodinu, dve. O 17.40 som sa už v kresle asi viditeľne mrvil.

  ,,Čo...dačo ťa bolí“, všimla si.
  Nevydržal som. ,,Ja....potrebujem na malú!“ zrúkol som.
  ,,Ta čo nekričís...bože...poď“ – rýchlo ma zdvihla a išli sme do kúpelne.
  ,,Také veci musíš hneď kričať, obzvlášť v tvojom stave“ – doplnila. Otvorila misu a začala mi sťahovať nohavice.
  ,,Neboj, zvládneme to“, vravela pri tom. Už zostali len boxerky.
  ,,Rozkroč sa!“, prikázala a ja som poslúchol. Vzápätí mi jedným ťahom stiahla zozadu boxerky a odhalila moj penis.
  ,,Dobre...moč!“, zahlásila a pozrela na penis. Bol som úplne mimo. Celá prudkosť a bizarnosť situácie ma ešte viac vystresovali. Bol to začarovaný kruh – na jednej strane mi išiel prasknúť mechúr, ale na druhej som nedokázal začať močiť lebo nadomnou stála.
  ,,Moni....ja.....nejde mi to keď tu si!“, vyjachtal som.
  ,,Tak dobre...potom ma zavolaj“, zľutovala sa nado mnou a odišla.
  Konečne som sa uvoľnil. Nemalo to konca a ja som sa nedokázal kontrolovať. Močil som ako z cisterny a mal problém bez rúk udržať smer. Hraba záchoda, doska, kachličky pri záchode, hotový bordel! Trval to snáď 2 minúty.
  ,,Bože...Lukáš!“ zahriakla ma keď sa vrátila. - ,,si normálny???“
  Išiel som sa prepadnúť od hanby.
  ,,Tak ja som sem neprišla upratovať tvoje chcanky!...To si vôbec trafil aj do misy?“
  ,,Trochu“, odvetil som zahanbene.

  Potichu mi vytiahla spodky späť a bez komentáta vyviedla späť do obývačky.