Vášnivý únik pred svetom

Dážď bubnoval na okná malej, útulnej kaviarne v centre mesta. Vzduchom sa niesla vôňa čerstvo pomletej kávy, škorice a starých kníh poukladaných v policiach pozdĺž stien. Vnútri vládlo príjemné teplo a tlmené svetlo lámp vytváralo dokonalé útočisko pred sychravým jesenným dňom.

Zdeno sedel pri malom stolíku pri okne, v ruke držal teplú šálku a sledoval kvapky stekajúce po skle. Mal 50 rokov, úspech v živote, no občas mu chýbal ten nečakaný záblesk spontánnosti. V tom sa otvorili dvere. S hlasným cinkaním zvončeka vrazila dnu mladá žena. Mala okolo 22 rokov, svetlý kabát premočený od dažďa a v rukách držala úplne zničený dáždnik. Vlasy mala trochu strapaté od vetra a na lícach jemný rumenec. Rýchlo sa pooberala okolo seba. Kaviareň bola plná, jediné voľné miesto bolo kreslo pri Zdenovom stolíku. Pozrela sa mu priamo do očí, ospravedlňujúco sa usmiala a podišla k nemu.

„Prepáčte,“ povedala tichým, trochu zadýchaným hlasom. „Všetko je obsadené a vonku je šialenstvo. Mohla by som si k vám na chvíľu prisadnúť, kým dopší?“

„Samozrejme, nech sa páči, sadnite si,“ usmial sa Zdeno a galantne ukázal na voľné kreslo. Hneď ako si všimol, že sa od chladu mierne trasie, privolal čašníčku. „Prineste, prosím, teplý čaj pre mladú slečnu, nech sa trochu zohreje.“

Mladá žena naňho prekvapene, no s nesmiernou vďačnosťou pozrela. „Ďakujem, to je od vás veľmi pozorné,“ povedala a rozopla si vrchné gombíky na premočenom kabáte, pod ktorým mala priliehavé biele tričko. „V tom nečase mi úplne vypovedal službu dáždnik. Volám sa Sofia.“ Natiahla k nemu ruku. Jej prsty boli stále chladné, no Zdenov pevný a teplý stisk v nej okamžite vyvolal pocit bezpečia. Vnímala jeho pokoj a zrelosť.

Keď čašníčka priniesla dymiaci čaj, Sofia chytila šálku oboma rukami a pozrela sa mu priamo do očí. „Zachránili ste ma. Čomu vďačím za to, že taký galantný muž sedí v tejto kaviarni sám?“

„Krásne meno. Ahoj, som Zdeno,“ odpovedal s úsmevom. „Potreboval som na chvíľu uniknúť zo sveta a skončil som tu. Nech sa páči, daj si moju mikinu, zohreje ťa trochu. Nevadí, že ti tykám?“

„Ahoj, Zdeno. Vôbec mi to nevadí, som rada,“ usmiala sa Sofia a jej pohľad na sekundu skĺzol na jeho široké ramená, keď si vyzliekal mikinu. Vzala si ju a s neskrývanou radosťou sa do nej zabalila. Vdýchla vôňu jeho parfumu – drevitú a mužnú. „Útek od všetkého... úplne ti rozumiem,“ prikývla potichu, keď jej Zdeno naznačil, že uteká pred komplikáciami v práci a rodine. „Ja som dnes len utekala zo školy. Študujem architektúru. Niekedy chcem len na chvíľu zastaviť čas. A zdá sa, že ma ten zničený dáždnik zaviedol presne tam, kde som chcela byť. K tebe.“

Zdeno si všimol jej chladné ruky a natiahol k nej dlane. „Máš chladné prsty, daj, zohrejem ti ich.“

Sofia bez váhania vložila svoje dlane do jeho. Ako sedela naklonená bližšie, kabát sa jej zošmykol z ramien. V teplom svetle si Zdeno všimol, že jej biele tričko bolo od dažďa stále mierne vlhké a pod tenkou látką jasne presvitala jemná ružová podprsenka. Kontrast jej mladej pokožky a obrysov bielizne vniesol do vzduchu čisté napätie.

„Úplne sa chveješ,“ poznamenal Zdeno nízkym hlasom. „Poď si sadnúť ku mne, trochu ťa objímem a zahrejem, ak ti to nebude vadiť.“

„Nevadí mi to. Vlastne... presne to teraz potrebujem,“ zašepkala.

Presadla si na širokú pohovku tesne vedľa neho. Zdeno okolo nej položil ruku a pritiahol si ju k sebe. Sofia sa k nemu pritúlila celým telom, hlavu si oprela o jeho rameno a ruku položila na jeho hruď.

„Cítim na líci tvoje jemné vlasy a vôňu,“ zašepkal jej Zdeno do vlasov, pričom ruku na jej chrbte posunul o niečo nižšie, až k línii bokov. „Mňa baví, keď môžem dávať veciam nový život a keď si ich upravím podľa seba. Napríklad mám starú motorku a dávam jej modernú dušu. Keď v nej bije staré srdce, ale je poháňané novými cievami, nestratí ducha minulosti, ale dá sa na nej jazdiť ako na novej. Je to ako my – ja starší, ty mladá, ale vzrušenie je rovnaké u oboch.“

„To je nádherné, Zdeno,“ zašepkala Sofia s narastajúcim vzrušením.

Zdenova ruka na jej chrbte prešla pomaly a s citom k jej zadku. Sofia sa neodtiahla, naopak, ticho vzdychla a pritisla sa k nemu ešte tesnejšie. Zdeno sa k nej naklonil a jemne pobozkal jej líce. „Neboj sa, srdiečko, uvoľni sa, nechaj sa unášať momentom,“ pošepkal jej.

V tej chvíli privolal čašníčku a objednal dva poháre červeného vína. Keď čašníčka odišla, Sofia sa naňho pozrela s tajuplným úsmevom. „Vieš čo? Myslím, že ten dážď vonku pomaly ustáva. Možno je čas začať náš sen plniť.“

Zdeno ju vzal za ruku a vyviedol von z kaviarne. V tej chvíli sa mraky rozostúpili a teplé lúče slnka ukázali cestu von z mesta, na pokojnú lúku pri lese. Vzduch voňal ihličím a sviežosťou. Zdeno sa zastavil, otočil si ju k sebe a povedal, že po všetkom naháňaní za peniazmi a úspechom má význam jedine to, že chce cítiť chuť jej pier. Objal ju oboma rukami, pevne ju chytil za zadok, nadvihol ju, akoby nič nevážila, a bez váhania ju vášnivo pobozkal. Sofia sa ho inštinktívne chytila okolo krku a odpovedala na bozk celým telom.

Zdeno ju zsniesol na zem a viedol ďalej medzi stromy, až kým sa pred nimi neobjavil starý drevený seník. Vo vnútri voňalo suché seno a slnko prenikalo cez štrbiny v stenách. Zdeno jej zložil mokrú mikinu, prestrel ju na kôpku sena, posadil sa a vzal si Sofiu na kolená, otočenú chrbtom k sebe, aby jej na tvár a tričko dopadali slnečné lúče. Zozadu ju pevne objal na hrudi, jednu ruku položil na jej brucho a druhou rukou začal jemne prechádzať po vnútornej strane jej stehien. Súčasne jej plece a krk zaplavoval jemnými bozkami.

„Neboj sa, dám ti dole to vlhké tričko, aby tvoje telo cítilo teplo lúčov slnka a skôr sa ohrialo,“ pošepkal jej. S absolútnym citom jej tričko pretiahol cez hlavu. „Máš krásnu postavu a tá ružová podprsenka ti krásne pristane. Uvoľni sa, srdiečko.“

Sofia sa úplne poddala jeho vedeniu. Zdeno jej vplietol prsty do vlasov, otočil jej hlavu a začal ju vášnivo bozkávať, prechádzajúc do hlbokých francúzskych bozkov. Jeho druhá ruka sa presunula z vnútornej strany stehien cez rozkrok nahor, prešla po bruchu a s istotou vzala jej prso v ružovej podprsenke do svojej veľkej dlane. Nadvihol látku a prstami jemne, no pevne zachytil jej citlivú bradavku. Sofia ticho zastonala priamo do jeho úst.

Zdeno ju nadvihol zo svojich kolien, postavil ju pred seba tvárou v tvár a pomaly jej stiahol legíny. Pred jeho očami sa v slnečnom svetle objavili jej štíhle nohy a jemné ružové nohavičky. Zdeno pokračował – bozkával jej bruško stále nižšie, kým jej rukami sťahoval nohavičky z bokov, až kým pred ním nestála úplne nahá. Jemné dotyky jeho jazyka a pier na jej najcitlivejšom mieste ju privádzali do absolútneho vytrženia.

„Neboj sa a sadni si na mňa,“ zašepkal Zdeno.

Sofia klesla späť na jeho kolená, tvárou k nemu. Ich nahá pokožka sa prepojila. Kým si pomaly sadala, Zdeno ju zaplavil bozkami na brušku, na hrudi a opäť si vzal do úst jej bradavku, ktorá okamžite stvrdla.

Potom Zdeno vstal s ňou v náručí, posadil ju na vyvýšené miesto v seníku na mäkké seno a sám sa rýchlo a s istotou vyzliekol. Keď pred ňou stál úplne nahý, opäť sa k nej pritisol. Sofia ucítila na svojej nahej pokožke jeho horúci, pulzujúci a pevný klín. Obopla ho nohami okolo bokov a prstami sa zaryla do jeho chrbta.

Zdeno ju pevne chytil za zadok a v záplave bozkov a objatí do nej pomaly a plynule vnikol. Rytmus sa začal prirodzene zrýchľovať, no Zdeno ho na chvíľu prerušil – opäť zaplavil jej telo bozkami, cmúľal bradavky a prechádzal ústami nižšie po bruchu. Vzal jej nohy popod stehná, pevne ich objal a celými ústami sa pritlačil na jej horúci rozkrok, čím ju dlhými dotykmi jazyka priviedol k intenzívnemu, dlhému orgazmu.

Hneď nato ju položil pod seba do mäkkého sena. Pozrel sa jej hlboko do očí, znova sa do nej prudko vnoril a spoločne v divokom, neúprosnom rytme dosiahli finálne vyvrcholenie, pri ktorom sa ich telá v silnom zášklbe uvoľnili.

Keď tá najsilnejšia vlna odznela, Zdeno si ľahol vedľa nej na chrbát s ťažkým, spokojným dychom. Sofia sa k nemu pritisla, položila si hlavu na jeho pevné rameno a nohu prehodila cez jeho bok. Zdeno vzal svoju teplú mikinu a pomaly ju cez nich prehodil, aby uchoval ich spoločné teplo.

„Ty si neskutočne vášnivá a vzrušujúca. A ďakujem ti za krásny moment môjho života,“ povedal Zdeno a pevne ju stisol v náručí.

„Ďakujem ti, Zdeno,“ zašepkala Sofia potichu do jeho krku a zavrela oči. „Tento deň bol ten najkrajší únik, aký som si mohla priať.“

Cez štrbiny v streche na nich svietili prvé hviezdy a v starom seníku zavládol absolútny, dokonalý pokoj.